Slovensko má najviac štátnych sviatkov resp. dní pracovného pokoja v celej Európskej únii. Iba niektoré z nich sa dajú považovať za sekulárne, ktoré nie sú spojené s konkrétnym náboženstvom – Deň vzniku Slovenskej republiky (1. január), Sviatok práce (1. máj), Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj), Výročie SNP (29. august), Deň Ústavy Slovenskej republiky (1. september) a Deň boja za slobodu a demokraciu (17. november).
Všetky ostatné sviatky resp. dni pracovného pokoja sú cirkevné. V Základnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou v článku 9 je uvedené:
Slovenská republika bude rešpektovať ako dni pracovného pokoja nedele a tieto dni:
a) 1. január, slávnosť Bohorodičky Panny Márie, Obrezanie Pána a Bazila Veľkého,
b) 6. január, Zjavenie Pána, Bohozjavenie,
c) Veľký piatok,
d) Veľkonočný pondelok,
e) 5. júl, slávnosť svätých Cyrila a Metoda,
f) 15. september, slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska,
g) 1. november, slávnosť Všetkých svätých,
h) 24. december, Štedrý deň,
i) 25. december, slávnosť Narodenia Pána,
j) 26. december, sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka, Zbor presvätej Bohorodičky
Žiadne sviatky iných náboženstiev SR neuznáva. Katolíci si tak presadili ďalšie nadprávo, a to dokonca v medzinárodnej zmluve, aby vláda SR na tom už nemohla nič zmeniť. Vždy keď vláda SR uvažovala o zrušení nejakého sviatku (naposledy to bolo v roku 2016), biskupi každú takúto úvahu hneď odbili tým, že sa to nedá kvôli Vatikánskej zmluve.
Ak nerozumiete, v čom je problém, skúste si predstaviť, ako by sa naši biskupi a „kresťanskí“ politici tvárili, keby niekto navrhol ustanoviť nejaký sviatok akéhokoľvek iného náboženstva ako štátny sviatok. Alebo keby nám akýkoľvek iný cudzí štát diktoval, aké štátne sviatky máme sláviť. Prípadne keby nám toto diktovala Európska únia (do ktorej sme na základe referenda dobrovoľne vstúpili, na rozdiel od Vatikánskych zmlúv, ktoré nám klerikálni politici vnútili bez súhlasu občanov). To by bolo kriku o porušovaní štátnej suverenity… Ale pri Vatikáne to zrazu nevadí. Ak by sme naozaj chceli byť suverénnym štátom, ktorý sa sám rozhoduje o svojich vlastných záležitostiach, naša vláda by už dávno požiadala o nové rokovanie o Vatikánskych zmluvách, aby zmluvné strany boli v týchto zmluvách rovnocenné.
Navyše máme v Ústave napísané, že sa SR neviaže na nijaké náboženstvo, čo je v rozpore s tým, aby naše štátne sviatky boli sviatkami iba jednej cirkvi alebo jedného náboženstva.
U niektorých sviatkov je pochopiteľne, že ich SR napriek ich náboženskému významu uznáva. Napríklad Veľkú noc a Vianoce majú svoj pôvod ešte v predkresťanskom období, oslavujú ich aj mnohí neveriaci a sú spoločnosťou široko akceptované. Na druhej strane sú tu však aj také cirkevné sviatky, o ktorých ani mnohí kresťania nevedia, že vôbec existujú. Koľko občanov SR napríklad vie, že 1. január je „Obrezanie Pána a Bazila Veľkého“? Koľko ich skutočne oslavuje „slávnosť Sedembolestnej Panny Márie“ a nevníma tento deň len ako deň voľna?
Zloženie obyvateľstva podľa vierovyznania sa mení. Sčítania obyvateľov 2011 a 2021 potvrdili, že počet členov majoritných cirkví dlhodobo klesá a počet ľudí bez vyznania alebo s iným vierovyznaním dlhodobo rastie. Diskusia o tom, do akej miery dnešné štátne sviatky a dni pracovného pokoja skutočne odrážajú názory a presvedčenie občanov SR a či by nebolo na mieste niektoré z nich zmeniť alebo zrušiť, je preto úplne legitímna.
Kategórie: Názory
Štítky: sekularizmus, sviatok, vatikánska zmluva, vatikánske zmluvy, Veľká noc, Vianoce
