Rok 732. Karol Martel, franský majordómus, porazil Maurov medzi mestami Poiters a Tours a tým zastavil expanziu Arabov z Hispánie do Galie. Týmto činom sa zapísal do podvedomia pápeža Gregora III., ktorý ho požiadal, aby sa stal ochrancom rímskej ríše.

Jeho nástupcom sa v roku 751 stal jeho syn Pipin Krátky. Keďže situácia vo Franskej ríši bola taká, že majordómovia mali v skutočnosti väčšiu moc ako králi, Pipin Krátky požiadal pápeža, aby rozhodol, kto má vládnuť – pápež rozhodol, že má vládnuť ten, kto má moc. Pápež uznal Karolovcom nárok na korunu a nástupnícke práva a posledný merovejovský panovník (Childerich III.) so synom boli poslaní do kláštora.

Počiatkom roku 754 pricestoval do Franskej ríše pápež Štefan III., ohrozovaný v Ríme Longobardami (už v roku 751 hrozilo dobytie Ríma longobardským kráľom Aistulfom). Za prísľub podpory korunoval v bazilike Saint-Denis pápež Pipina i jeho dvoch synov. Výmenou za pomazanie Pipin Krátky v rokoch 754 a 756 dvakrát vytiahol proti Longobardom a porazil ich. Dobyté územia – Rím, Ravennu a Pentapolis odovzdal pápežovi a pridal k nim naviac vládu nad Rímom (Pipinova donácia). Tým oficiálne vznikol pápežský štát, predchodca dnešného Vatikánu.

Tu však vzniká problém – kráľ Pipin Krátky i pápež Štefan III. boli obaja poddanými Byzantskej ríše. Pipin teda dával niečo, čo nebolo jeho a Štefan prijímal, čo prijať nemal a nesmel. Ich postup mal byť legitimizovaný Konštantínovou donáciou, darovacou listinou, adresovanú údajne pápežovi Silvestrovi I (314-335), ktorému ďakuje za zázračné vyliečenie (Konštantín I Veľký bol od roku 306 rímskym cisárom a od roku 324 nespochybniteľným vládcom celej Rímskej ríše). Tento testament určil pápeža za duchovnú hlavu cisárstva a správcu západnej časti ríše. Pápeži používali listinu k podpore svojich mocenských nárokov v Itálii.

Podvodná listina bola veľmi nízkej kvality, takže budila skepsu už v 10. storočí, ale jej nepravosť dokázali až v 15. storočí dvaja učenci – predovšetkým humanistický vzdelanec Lorenzo Valla (1406-1457) a nemecký renesančný prírodovedec, filozof a náboženský mysliteľ Mikuláš Kusánský (1401-1464). Dokázali to na základe historicko-filologickom rozbore listiny – nemohla byť napísaná v roku 324. Dnes sa už vie, že vznikla na účel legitimizácie Pipinovej donácie z roku 754. Katolícka cirkev túto skutočnosť s počiatku vehementne popierala, definitívne to uznala až v 19. storočí. Veľkú úlohu pri tom zohral neskoršie exkomunikovaný nemecký historik cirkevných dejín a teológ Ignác Döllinger.

Právne základy západného kresťanstva spočívali (a v podstate dodnes spočívajú) na kolosálnom podvode. A dnes nám títo ľudia idú kázať o morálke – majú na to právo?

Kategórie: Články

Štítky: história, katolícka cirkev, kresťanstvo, pápež, stredovek