Poďme sa pozrieť bližšie a takisto si rozobrať najčastejšie argumenty kresťanských veriacich v prospech existencie Boha. Vybral som ich schválne desať, narážam tým na kresťanské Desatoro. Tých argumentov samozrejme existuje oveľa viac, ale nebolo mojim cieľom sa pokúsiť o spísanie všetkých argumentov.

1. Argument nutnosti cieľavedomého stvoriteľa

Celý vesmír i príroda sa nám zdajú byť presne a dokonale nalinajkované. Všade vládne prísny poriadok, takže je nutný istý stvoriteľ, ktorý za týmto všetkým stojí. Tento argument najviac preslávil britský teológ William Paley v 18.storočí so svojou analógiou s hodinkami na pláži. Hodinky sú zložitý mechanizmus, ktorý musela stvoriť vyššia inteligencia – človek. Takouto postupnosťou sa dostávame až k nutnosti existencie najvyššej inteligencie, teda boha.

Protiargument – Logika nám káže, že táto postupnosť nemôže skončiť pri bohu a tak sa musíme spýtať, kto stvoril boha? Ak je boh večný a vždy tu jestvoval (odpoveď veriaceho), tak takisto môže byť večný vesmír. I argument s hodinkami je už v dnešnej dobe nedostačujúci, lebo vieme, že príroda pomocou jednoduchých mechanizmov (genetické mutácie, prírodný výber) dokáže vytvárať veľmi zložité štruktúry.

2. Argument prvotnej príčiny (kozmologický argument)

Všetko má svoju vlastnú príčinu a všetko je výsledkom príčiny predchádzajúcej, čiže, niekde to začať muselo. Prvotnou príčinou je teda boh, ktorý je tvorcom a organizátorom vesmíru.

Protiargument – Už základná premisa logickej rovnice je chybná. Podľa veriacich musí mať všetko príčinu, boh ju však nepotrebuje, čiže ani jedno z týchto tvrdení nemôže byť pravdivé. Ak by sme však pripustili, že boh nemá príčinu, prečo by takisto nemusel mať príčinu vesmír ako taký? Navyše, vznik vesmíru bol kvantový jav a na úrovni kvantovej fyziky funguje svet úplne odlišne, ako ho vnímame dennodenne my. Fyzikálne objekty sa na tejto úrovni správajú nepredvídateľne a niektoré procesy vznikajú a zanikajú zjavne bez príčiny.

3. Argument zákonodarcu

Celá príroda funguje na báze prírodných zákonov, preto tu musí byť i zákonodarca, ktorý tieto zákony vytvoril.

Protiargument – Prírodné, resp. fyzikálne zákony vznikli pri samotnom vzniku vesmíru. Tieto systémy a ich fungovanie opísal človek a človek ich aj mení.

4. Argument vzniku života

Človeka stvoril boh, evolúcia je neudržateľná teória, ktoré obsahuje veľa chýb a nemohla by fungovať bez zásahu boha.

Protiargument –Veriaci často napádajú evolúciu. Niektorí ju odmietajú úplne, niektorí tvrdia, že bola spustená a riadená bohom. Evolúcia je však vedecký fakt, na čom sa zhoduje absolútne drvivá väčšina vedcov. K jej vysvetleniu nepotrebujeme žiadne nadpozemské zásahy. Všetky argumenty v neprospech evolúcie od veriacich boli zmätené zo stola ako nezmyselné.

5. Argument osobného stretnutia

Veriaci sa často odvolávajú na osobné zážitky s bohom, ktorého stretli, resp. s ním nejako komunikujú.

Protiargument – Takéto mystické zážitky sú psychologicky vysvetliteľné. Ak by sme chceli uveriť veriacim ich osobné zážitky, tak takisto by sme museli uveriť autistovi, že jeho imaginárna osoba, s ktorou komunikuje, existuje. Faktom zostáva aj to, že veľmi veľa ľudí si radi vymýšľajú – niekedy aj nevedome. Takisto veriaci zvyknú veci prikrášľovať a ľahko vysvetliteľné javy hneď označujú za nadprirodzené. Túto problematiku dokonale vystihol Robert M. Pirsig: „Ak jeden človek trpí falošnými predstavami, hovoríme o duševnej chorobe. Ak falošnými predstavami trpí mnoho ľudí, hovoríme o náboženstve.”

6. Argument o morálke

Morálne zákony pochádzajú od boha. Ak by boh neexistoval, nebola by žiadna garancia morálky, čiže by sa nemuseli dodržiavať a nastala by neudržateľná situácia amorálnej spoločnosti.

Protiargument – Koreňom morálneho podvedomia je ľudský rozum a ohľad na ďalších členov ľudskej spoločnosti. Treba napísať aj to, že nič také ako univerzálna morálka neexistuje. V každej kultúre a v každej dobe bolo morálne či nemorálne niečo iné. Ľudstvo sa síce môže dohadovať na základných aspektoch morálky, ale úplný konsenzus sa nikdy nenájde. V dobe Aztékov bolo morálne obetovať pre bohov ľudí. Dnes by sme sa s takýmto niečím ťažko stotožnili. Naviac, nie je dokázané, že by nábožensky orientovaní ľudia boli morálnejší ako ateisti. Ku príkladu nemusíme ísť ďaleko, stačí si porovnať Českú a Slovenskú republiku, ktoré sa v otázke konfesie značne odlišujú. Vidieť snáď nejaký rozdiel v počte vrážd, znásilnení, prepadov či krádeží? Ešte krikľavejším prípadom je takmer 100% katolícke Rio de Janeiro, kde dosahujú štatistiky brutálnej kriminálnej činnosti celosvetové špičky.

7. Argument Pascalovej stávky

Tento argument vyslovil známy francúzsky filozof Blaise Pascal: „Vsádzam všetko na jednu kartu a to na takú, že boh existuje – tak totiž nemám čo stratiť. Nemám čo stratiť (bez ohľadu na to, či boh existuje alebo nie), tým pádom mám šancu (aspoň) sa dostať do neba. Ak vsadím všetko na druhú kartu a ukáže sa byť nesprávna, tak som svoju šancu premárnil.“

Protiargument – Toto nie je vôbec žiadny dôkaz, ale iba čistá vypočítavosť, strach zo smrti a túžba po odmene. Je však pravdou, že veľa veriacich takto rozmýšľa a táto presvedčovacia taktika s nedokázaným tvrdením aj funguje (prečo by inak bolo toľko veľa veriacich?). Faktom zostáva, že posmrtný život či existencia „neba“ dokázané nebolo, naopak, racionálne poznatky a každodenná skúsenosť nás vedú k tomu, že nič takéto nejestvuje. Hodí sa sem i to, čo povedal Albert Einstein: „Človek by na tom bol dosť biedne, keby musel byť ovládaný strachom z trestu a nádejou na odmenu po smrti.“

8. Argument o vedcoch

Veľa vedcov verí v Boha a pretože sú to ľudia výnimočne inteligentní, svedčí to o fakte, že viera je opodstatnená a pravdivá.

Protiargument – Je tu použitý logicky chybný argument o odvolávaní sa na autoritu. Avšak, viaceré štatistické výskumy dokázali, že drvivá väčšina vedcov sú ateisti, takisto ako existuje aj potvrdená korelácia, že počet ateistov narastá s rastúcim vzdelaním a najviac ich je medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi. Aj tá jasná vedecká minorita však verí väčšinou na abstraktného boha, na nejakú vyššiu inteligenciu či prvohýbateľa (stvoriteľa), takže nie sú ateisti, ale sotva možno hovoriť o aktívnych praktikantoch nejakého náboženstva. Napokon, aj vedci sú ľudia ako všetci ostatní a takisto nie sú imúnni voči vonkajším tlakom a tradičnému prostrediu.

9. Argument zjavenia (biblický argument)

Už v Biblii sa píše, že sa Boh zjavoval, nie je teda dôvod o tom pochybovať. Samotná Biblia je dôkazom Boha.

Protiargument – Biblia sama o sebe určite dôkazom nemôže byť. Je to obyčajná kniha, ktorá je výsledkom kultúry danej doby i obrazom úrovne poznania a myslenia ľudí žijúcich v tejto dobe. Je to logická chyba circulus vitiosus (ako vieme, že Boh existuje ? – Je to napísané v Biblii. Ako vieme, že je Biblia pravdivá ? – Je zjavená Bohom). Dostávame sa aj k pochybnostiam o živote a pôsobení  Ježiša Krista tak, ako to je opísané v Biblii. O Ježišovi písali ľudia, ktorí ho nikdy nevideli, v časovom rozpätí 30-80 rokov po jeho smrti (a to je ešte priaznivý odhad). Spomeňme aj to, že celkový počet evanjelií činí circa 200 týchto starých textov. Len štyri boli vyhlásené za pravé, ostatné boli označené ako kacírske.

10. Argument viery

Náš rozum a poznanie sú obmedzené. Pravdu (o bohu) môžeme dosiahnuť jedine cez vieru, ktorá prekračuje hranice nášho rozumu i logiky, nie však s nimi v rozpore = je rozumné veriť v boha.

Protiargument – Náš rozum je ohraničený v oblasti faktov, čo je oblasť, ktorá sa stále vyvíja smerom dopredu. Ak však odbočíme do oblasti fantázie, nedokázaných predpokladov či prianí, tak je pravdou, že tu naozaj rozum končí. Veď sa pozrime na definíciu náboženskej viery: je to prijímanie istého tvrdenia ako pravdivého, avšak dôkazy o jeho pravdivosti sú nedostatočné, alebo mu priamo odporujú.

Veriaci nám stále dookola opakujú, že Boh je všemohúci, že Boh je dobrotivý, že Boh je vševedúci. Toto však vyvrátil už starogrécky skeptik Epikuros zo Samu (341-270 p.n.l.) :

• ak Boh chce zabrániť zlu, ale nemôže, nie je všemohúci
• ak Boh môže zabrániť zlu, ale nechce, nie je dobrotivý
• ak Boh môže zlu zabrániť a chce tak učiniť, potom na svete nemôže zlo existovať

Kategórie: Názory

Štítky: argumenty, ateizmus, boh, náboženstvo, viera