V predchádzajúcom článku sme sa písali o sekulárnych kresťanoch. Tu sa pozrieme, kto zo slovenských politikov sa prihlásil k ateizmu. Nie je ich veľa, čo môže mať rôzne príčiny. Jednak existujú v slovenskej spoločnosti stále určité predsudky voči ateistom: napríklad, že sú menej morálni ako veriaci. Výskumy pritom potvrdzujú, že v skutočnosti to tak nie je a ateista má rovnako spoľahlivý morálny kompas, ako veriaci.

Ďalším dôvodom je, že ateista zvyčajne necíti potrebu všade o sebe rozprávať, že je ateista a považuje to skôr za súkromnú vec. Aj tí politici, ktorí to o sebe vyhlásili, týmto spôsobom len reagovali na neustále pokusy o pretláčanie náboženstva do zákonov štátu. Práve v tomto volebnom období, kedy takýchto návrhov zákona bolo rekordné množstvo, viacerí verejne pripomenuli kresťanským fundamentalistom, že na Slovensku žijú aj neveriaci a veriaci iných náboženstiev.

V júni 2020 vyhlásil poslanec Miroslav Žiak (SaS) v parlamentnej diskusii o zákaze nedeľného predaja:

„Chcem sa vám všetkým priznať a úprimne povedať, že som ateista. Hovorím to preto, aby ste si uvedomili, že ateista nie je diabol a nie je ani chodiace zlo. Dokonca som priateľ s väčšinou z vás, ktorí sú veriaci. Hrdo sa hlásim medzi ateistov, ktorí rešpektujú akékoľvek iné vierovyznanie a akceptujú rôzne názory a pohľad na svet. Teda presadzujeme slobodu, slobodu v akomkoľvek kontexte, či už slobodu cestovania, vierovyznania, ale aj osobné slobody. (…) Preto vás všetkých žiadam v mene všetkých ateistov, umiernených kresťanov, ale najmä ľudí, ktorí si ctia hodnotu slobody, nerozdeľujme slobodnú spoločnosť. Nechajme ľudí rozhodnúť sa takým spôsobom, ktorý im najviac vyhovuje vzhľadom na ich aktuálnu situáciu. Neriešme problémy zákazmi, ale snažme sa vytvoriť pravidlá, ktoré budú akceptovateľné pre všetky strany.“

Toto video malo veľa pozitívnych ohlasov a zdieľaní, rovnako ako aj článok Beáty Jurík (PS) s názvom Som ateistka a chcem váš rešpekt. Autorka v ňom reagovala na aktuálnu politickú situáciu na Slovensku, ale aj vo svete:

„Konzervatívne kruhy sa dostávajú na celom svete k obrovskému vplyvu. Postupne prenikajú do výkonnej, zákonodarnej aj súdnej moci. Viac ako v boha však veria vo svoju vlastnú bohorovnosť, nadradenosť nad inými a v to, že sa nikdy nemôžu mýliť a ich morálny kompas ukazuje jediný správny smer. Na katechizmus som nechodila, ale zdá sa mi, že som kdesi počula, že prirovnávať sa k bohu sa nesmie. Oni vraj vedia, čo je dobro a čo zlo. Nepripomína vám táto nadradenosť jednej skupiny nad inými niečo? Nejde im o nič iné len o moc. Moc nad telami, mysľami a životmi. Moc. Neváhajú sa pritom spojiť s tými, ktorí iným ľudskú dôstojnosť upierajú – fašistami. To mi tiež nepríde v súlade s kostolným poriadkom. (…) Som ateistka, a chcem žiť v spoločnosti, kde bude mať táto skupina veriacich rovnaký rešpekt k mojim právam, ako ja k ich. Chcem žiť v modernej, slobodnej a rovnej krajine a nie nedobrovoľne za múrmi vášho kostola.“

Takéto vyjadrenia sú príjemnou zmenou. Podľa výsledkov sčítania obyvateľov 2021 je už 23,8 % ľudí na Slovensku bez náboženského vyznania, ale drvivá väčšina politikov ich stále ignoruje a tvári sa, ako keby tu žili len kresťania a členovia registrovaných cirkví.  

Treba však dodať, že ateistický politik automaticky neznamená aj sekulárny politik. V parlamente môžu byť (a zrejme aj sú) rôzni pokrytci, ktorí síce osobne v žiadne náboženstvo neveria, ale hlasujú za náboženské zákony z vypočítavosti v domnení, že si tým získajú podporu biskupov alebo veriacich voličov. Dôležitejší ako osobná (ne)viera politikov je preto program a hodnotové nastavenie strany, ktorú reprezentujú.

Kategórie: Články

Štítky: ateisti, ateizmus, Beáta Jurík, Miroslav Žiak, parlament, politika, Progresívne Slovensko, SaS