Tento článok bol napísaný pôvodne v roku 2015. Pôvodný blog môžete nájsť tu.

Afganistan – Suniti (80 percent), Šiiti (15 percent), Zoroastrizmus, Sikhizmus, Hinduizmus, Baháizmus, Judaizmus

Sýria – Suniti (64 percent), Šiiti (10 percent), Ortodoxní kresťania (7 percent), Drúzi

Eritrea – Kresťania (60 percent), Suniti (40 percent)

Mali – Suniti (90 percent), Katolíci (2 percentá)

Irak – Šiiti (65 percent), Suniti (35 percent), Kresťania (3 percentá), Jezídovia (1 percento), Mandejci (1 percento)

Islam

Islam je komplikované, rozvetvené náboženstvo, bez hlavnej centrálnej autority. Základné rozdelenie a princípy sú popísané nižšie.

Suniti vs. Šiiti

Základné delenie Islamu je v podstate na Sunitov a Šiitov. Toto je len základné delenie a aj obrázok nižšie poskytuje len základný prehľad na aké podskupiny sa delí samotný Islam.

Rozpor medzi Sunitmi a Šiitmi siaha už k počiatkom Islamu, tesne po smrti Mohameda. V podstate vznikol spor o to, kto má viesť Islam ďalej. Suniti pokladajú za Mohamedových nasledovníkov štyroch kalifov – Abu Bakr, Umar ibn al-Khattab, Uthman ibn Affan a Ali Ibn Abi Talib – zatiaľ čo Šiiti uznávajú len Ali Ibn Abi Taliba. Považujú ho za druhú najdôležitejšiu osobu po Mohamedovi a veria, že jeho potomkovia sú jediní legitímni lídri Islamu.

Podľa odhadov je asi 90 percent moslimov Sunitmi. Suniti tiež tvoria majoritu vo väčšine moslimských krajín. Medzi krajiny kde sú vo väčšine Šiiti patrí najmä Irán, Irak a Azerbajdžan.

Historicky sa Sunitskí lídri stali zároveň aj politickími vodcami v krajinách, kde boli Suniti väčšinou, zatiaľ čo Šiiti v nich tvorili najchudobnejšiu vrstvu obyvateľstva. Často sa preto považujú za obete diskriminácie a útlaku.

Suniti a Šiiti sa v podstate zhodujú v základných princípoch Islamu – deklarovanie viery v jediného boha a Mohameda ako jeho proroka, denné modlitby, dávanie peňazí chudobným, pôst počas mesiaca Ramadán alebo púť do Mekky.

Hlavný rozdiel je teda v hlavne v náboženských lídroch. Zatiaľ čo u Sunitov sa bežne používa pre označenie náboženského vodcu termín imám, u Šiitov je tento výraz vyhradený pre potomkov Ali Ibn Abi Taliba.

Suniti

Suniti sa považujú za ortodoxnú vetvu islamu, aj ich názov vychádza z “Ahl al-Sunna” (ľudia tradície) ale kedže nemajú žiadnu vedúcu postavu, nedá sa Sunitský islam považovať za ekvivalent dominantnej katolíckej cirkvi v kresťanstve. Suniti uznávajú všetkých prorokov spomenutých v Koráne a Mohameda samozrejme ako najdôležitejšieho. Všetci nasledovní moslimskí lídri sú braní len ako dočasní.

Suniti veria, že Abu Bakr, otec Mohamedovej ženy Aishy, bol právoplatným Mohamedovým nástupcom a že praktika volenia lídrov podporovaná koránom je základom moslimskej komunity. Tvrdia, že v Islame nie je žiadny základ pre privilégium dedenia duchovnej autority. Duchovná autorita je u nich získavaná cez vodcovstvo a môže byť daná a odobraná kedykoľvek ľuďmi samotnými.

Sunitský islam sa delí na štyri väčšie vetvy (Hanafi, Safii, Maliki, Hanbali) a neskoršie dve hnutia (Wahhabi, Salafi). Všetky majú spoločné uznávanie autority Koránu a Sún (príbehov o živote Mohameda) a každý kto vie demonštrovať, že nekoná proti Koránu alebo Súnam sa môže považovať za Sunitského moslima.

Šiiti

Šiiti majú svoj názov podľa “Shiat Ali”, alebo strany Aliho, podľa Ali Ibn Abi Taliba. Šiiti tvrdia, že len Ali, zať proroka Mohameda, a jeho potomkovia môžu viesť Islamskú komunitu. Kvôli rozporom bol Ali a jeho dvaja synovia zabití, čo dalo Šiitskemu islamu silnú identitu mučeníctva.

Šiiti veria, že imám je z princípu bez hriechov a jeho autorita je nespochybniteľná, pretože pochádza priamo od boha. Preto Šiiti považujú imámov za svätcov a vykonávajú púte k ich hrobkám v nádeji za Božím zásahom.

Šiiti veria, že boh vždy poskytne ľuďom vedenie, najskôr skrz imámov a neskôr ajatolláhov a skúsených a vzdelaných duchovných. Aj keď je termín ajatolláh zvyčajne spájaný s Iránom, ide v skutočnosti o titul veľmi rešpektovaného duchovného (marja), ktorý je zvyčajne volený autoritami zo Šiitskeho islamu a musí spĺňať rôzne požiadavky, ako napríklad najvyššie vzdelanie z niektorých z náboženských škôl (Qom, Najaf, Karbala). Šiiti si môžu vybrať z rôznych marjov (duchovných), ktorý žijú v desiatkach miest v Iraku a Iráne a preto sa veľa Šiitov obracia na svojich marjov a odopiera moc Khamejnímu ako politickému vodcovi.

Zatiaľ čo sunitskí duchovní sú viazaní právom, šiitski duchovní majú väčšiu autoritu v interpretácií koránu a preto sa šiitska vetva islamu aj viac rozštiepila na rôzne duchovné smery, niektoré aj radikálne odlišné od klasického islamu. Teraz sa pozrieme na niektoré z nich.

Twelvers (dvanástnici)

Ide o najväčšiu skupinu v rámci šiitskeho islamu. Dvanástnici odmietajú reinterpretáciu alebo nerešpektovanie práva Šaría, kedže bolo dané priamo prorokom Mohamedom a týmto sa najviac približujú Sunitom. Svoj názov majú podľa dvanástich imámov (Ali a jeho 11 potomkov).

Seveners (sekta siedmich)

Na rozdiel od dvanástnikov, Seveners uznávajú Isma’il ibn Jafara ako nasledovníka imáma Ja’far al-Sadiqa. Delia sa na dve podskupiny, z ktorej sa jedna zameriava viac na mystickú náturu boha ako manifestácie pravdy a reality a druhú skupinu, ktorá sa zameriava viac na duch doby, realitu a komunitu.

Alaviti

Alaviti sa radia k dvanástnickej vetve šiitskeho islamu, ale ich viera má prvky synkretizmu (inšpirácie viacerými náboženstvami). Historicky si alaviti princípy svojej viery strážili a nezdieľali ich s ľuďmi mimo svojej komunity (niečo ako Fight Club).

Z toho čo vieme v podstate veria na trojjedinosť boha, teda že boh má tri aspekty, ktoré sa cyklicky vyskytujú počas histórie. Alaviti boli kvôli tejto viere v histórií perzekvovaný Sunitskou majoritou. Zatiaľ čo Alaviti sa považujú za moslimov, niektorí Suniti to neuznávajú, kedže viera Alavitov obsahuje prvky prírodných náboženstiev, kresťanstva, hinduizmu a iných.

Alaviti veria, že boli niekedy hviezdami a boli z neba zvrhnutí na Zem za neposlušnosť. Tu musia podstupovať cykly reinkarnácie a metamorfózy predtým ako sa môžu vrátiť do neba. Kvôli hriechom sa môžu zrodiť ako kresťania alebo iní neverci a ak odpadnú od viery, budú znovuzrodení ako zvieratá.

Drúzi

Drúzi zakomponovali do Islamu tak veľa iných prvkov, až sa často nepovažujú za moslimov. Vychádzajú z klasickej monoteistickej viery Abraháma, ale zahŕňajú do nej učenie od ľudí ako Platón, Aristoteles, Sokrates, Akhenaten, Hamza, a Al Hakim.

Tiež sa išpirovali inými vierami ako kresťanstvo, judaizmus, hinduizmus, budhizmus a mnohými ďalšími, čím vytvorili veľmi špecifickú teológiu, v ktorej ezotericky interpretujú náboženské texty a dávajú veľký dôraz na rozmýšľanie a pravdu.

Drúzi veria na reinkarnáciu duše, ktorá sa na konci spojí s vesmírnou mysľou. Ich náboženské zvyky sa odlišujú ako od islamských tak aj kresťanských. Historicky tvoria veľmi uzavreté komunity, ale v krajinách kde žijú bývajú integrovaní s majoritnou spoločnosťou.

Drúzi neumožňujú konvertovanie z ani do viery, a preto je prekvapivé, že vydržali takú dlhú dobu. Nepodporujú ani manželstvo mimo ich komunity, a preto jedinou možnosťou ako sa stať Drúzom je narodiť sa do komunity. Rovnako si strážia svoju vieru a všetky aspekty sú známe len najvyšším duchovným.

Kresťanstvo

Kresťanstvo sa v krajinách, z ktorých prichádzajú utečenci, vyskytuje hlavne v ortodoxnej forme a veľa cirkví tvrdí, že bola založená Ježišovými apoštolmi pri ich cestách po blízkom východe a Afrike.

Sýrska antiochijská ortodoxná cirkev

Sýrska ortodoxná cirkev dodnes vedie svoje bohoslužby v starej Arménčine, čo bol jazyk, ktorým mal rozprávať aj samotný Ježiš. Založená bola pri vzniku kresťanstva a preto sa právom hrdí ako jedna z prvých kresťanských cirkví na svete. Podľa nového zákona boli apoštoli prvýkrát nazvaný kresťanmi práve v Antiochií.

Podľa tradície bola cirkev založená ako druhá, a to hneď po tej v Jeruzaleme. Ich viera je založená na Nícejskom koncile a preto veria napríklad na trojjedinosť boha (otec, syn a duch svätý).

Arménska apoštolská cirkev

Ide o najstaršiu národnú cirkev na svete a jednu z najstarších kresťanských komunít vôbec. Arménsko bola prvá krajina, ktorá prijala kresťanstvo ako štátne náboženstvo v roku 301. Podľa tradície bola založená apoštolmi Bartolomejom a Tadeášom.

Od katolíckej cirkvi sa líši najmä pohľadom na podstatu Ježiša. Zatiaľ čo katolíci veria, že Ježiš bol na Zemi zároveň bohom aj človekom. Arménska cirkev verí, že mal iba jednu podstatu. Táto viera bola zavrhnutá Chalkedonským koncilom.

Eritrejská ortodoxná cirkev

Eritrejská ortodoxná cirkev sa oddelila od Etiópskej po tom, čo sa Eritrea odtrhla od Etiópie, a momentálne je samostatnou súčasťou Koptskej Egyptskej cirkvi.

Hlava Koptskej cirkvi je patriarchom Alexandrie a nesie tiež titul Koptský pápež. Cirkev vznikla po rozkole na Chalkedonskom koncile v roku 451 a podobne ako Arménska cirkev má Koptská cirkev hlavný problém s podstatou Ježiša na Zemi.

Minoritné náboženstvá

Na blízkom východe nevznikli len dve najväčšie náboženstvá, ale aj kopa malých, z ktorých sú niektoré predpokladaným základom pre neskoršie náboženstvá. Rovnako sa tu darí aj mnohým moderným náboženstvám, ktoré vznikli len nedávno.

Zoroastrizmus

Táto cirkev bola založená Iránskym prorokom Zoroastrom (Thus Spoke Zarathustra, Nietzsche, niekto?) v šiestom storočí pred našim letopočtom. Náboženstvo obsahuje monoteistické prvky ale tiež prvky dualizmu. Ovplyvnilo kresťanstvo, islam aj judaizmus.

Išlo o akýsi prvý pokus vybrať jedného z mnohých bohov polyteizmu a pretransformovať ho na monoteizmus, aj keď transformácia nebola úplná. Gréci brali Zoroastrizmus ako archetyp dualistického pohľadu na svet. Zoroaster údajne učil Pythagora v Babylone a inšpiroval Chalkedonské doktríny astrológie a mágie. Je veľmi pravdepodobné, že Zoroaster ovplyvnil vznik Judaizmu a Kresťanstva.

Zoroastrizmus verí v boha Ahura Mazda ako úplne dobrého boha v kontraste s Drujom, ktorý je stelesneným zla. Dualizmus sa tiež prejavuje v koncepte mužskosti a ženskosti.

“Zoroastrizmus je najstaršie známe náboženstvo, ktoré malo pravdepodobne väčší vplyv na ľudstvo, priamo alebo nepriamo, ako ktorékoľvek iné náboženstvo.” – Mary Boyce

Väčšina náboženských historikov verí, že židia, kresťania aj moslimovia odvodili svoju vieru v boha a satana, nebo a peklo, panenského počatia spasiteľa, zabíjania neviniatok, znovuzrodenie, posledný súd atď. práve zo Zoroastrizmu.

Sikhizmus

Sikhizmus je monoteistické náboženstvo, ktoré vzniklo v 15. storočí v Pandžábskom regióne. Podľa ich doktríny je Sikhom ktokoľvek, kto “pravdivo verí v jednu nesmrteľnú bytosť, Gurusa … a učenie Gurusa a nechá sa pokrstiť desiatym Guruom.”

Sikhovia nosia päť znakov, ktoré majú reprezentovať päť princípov ich viery (pravdivosť, rovnosť, vernosť, meditáciu o bohu a nepoddajnosť proti tyranií). Tieto znaky sú neostrihané vlasy, drevený hrebeň, bavlnená spodná bielizeň, železný náramok a nôž (v rozličných veľkostiach).

Podľa Sikhizmu duša predtým, než dosiahne ľudskú formu, existuje v cykloch života a smrti . Cieľom života je viesť príkladný život tak, aby sme sa na konci mohli spojiť s bohom. Sikhovia neuznávajú rituály ako pôsty, púte, uctievanie mŕtvych alebo symbolov. Veria v rovnosť všetkých ľudí, pohlaví a rás pred bohom a je to jedno z mála náboženstiev, kde sú si muži a ženy plne rovní.

Hinduizmus

Hinduizmus je viac ako samostatné náboženstvo skôr zbierkou rôznych rituálov, textov, kozmológie, svätých miest a vier, ktoré sa vyskytli na území dnešnej Indie. Obsahuje rôzne denominácie, z ktorých každá má iného hlavného boha, zároveň však uznávajú existenciu všetkých iných bohov.

Prominentné postavenie majú v Hinduizme viery, a to Dharma (etika a povinnosti), Artha (prosperita a práca), Kama (emócie a sexualita), Moksha (sloboda), karma (akcia a reakcia), samsara (cyklus znovuzrodenia) a rôzne Yógy (cesty a praktiky).

Hinduistické texty sa delia na Shruti (počuté) a Smriti (zapamätané). Obsahujú diskusie o teológií, filozofií, mytológií, rituáloch, stavaní chrámov a iné. Medzi najznámejšie patria Védy, Ramayana a Mahabharata.

Hinduizmus je rôznorodý a jeho vetvy obsahujú koncepty monoteizmu, polyteizmu, panteizmu a dokonca aj ateizmu. Koncept boha je komplexný a u každého jedinca iný v závislosti na jeho tradícií a filozofií. Hinduizmus je najstaršie prežívajúce náboženstvo.

Baháizmus

Baháizmus je monoteistické náboženstvo, ktoré presadzuje duchovnú jednotu celého ľudstva. Je postavené na troch princípoch – jednota boha (je len jeden boh, stvoriteľ), jednota náboženstiev (všetky náboženstvá sú manifestáciu boha) a jednota ľudstva (všetci ľudia sú si rovní). Bolo založené Bahá’u’lláhom v 19. storočí v Perzií. Napriek takýmto základom patrí jeho vznik k najkrvavejším začiatkom náboženstva, kedy jeho členovia medzi sebou viedli dokonca vojny.

Jezídovia

V Jezídskej viere je jediný boh, ktorý všetko spája svojou podstatou a prejavuje sa ako Heptad (sedem anjelov), ktorí udržujú život a môžu sa inkarnovať ako ľudia. Táto viera je príbuzná so Zoroastrizmom, avšak Jezídi si časom vytvorili veľmi svojskú kultúru a vieru.

Veria v anjela Iblisa alebo Tawûsê Meleka, ktorý hrdo odmietol porušiť princíp monoteizmu keď odmietol uctievať Adama a Evu. Tento príbeh je založený na Sufíjskej viere a Iblis v ňom v niektorých islamských tradíciách predstavuje Satana. Preto sú Jezídovia moslimami považovaní za uctievačov diabla.

V podstate ale boh dal anjelom príkaz, aby nikdy neuctievali nikoho iného okrem neho. Potom však stvoril Adama a Evu, a prikázal anjelom uctievať ich. Anjeli mali na výber buď neuposlúchnuť tento príkaz, alebo porušiť starší boží príkaz (seriózne, boh je hajzel, viď. Abrahám a Izák). Iblis odmietol klaňať sa ľuďom, a podľa Jezídov bol za to bohom odmenený a stal sa hlavným anjelom, zatiaľ čo podľa väčšiny iných náboženstiev predstavuje Satana.

Takže v podstate Jezídi sú jediní, čo nešli s davom. Kvôli absencií Satana Jezídovia nepoznajú peklo, ale veria, že duše, ktoré sa nedostanú do neba, jednoducho prestanú existovať.

Mandejci

Mandejci sú zaujímavá vetva prvotného kresťanstva, ktorá uznáva ako svojich prorokov napríklad Adama, Noema alebo Jána Krstiteľa, ale Abraháma, Mojžiša alebo Ježiša pokladá za falošných prorokov.

Mandejci v podstate nemajú náboženské zvyklosti alebo dogmy, a jediná podmienka pre to byť Mandejcom je narodiť sa Mandejským rodičom. Tiež boli inšpirovaní Zoroastrizmom z ktorého prebrali princípy duality. Veria na astrológiu a vplyv hviezd a planét na ľudské životy.

Zdroje

http://news.nationalgeographic.com/news/2014/08/140809-iraq-yazidis-minority-isil-religion-history/
http://www.economist.com/blogs/economist-explains/2013/05/economist-explains-19
http://www.theguardian.com/world/2015/apr/05/sunni-shia-why-conflict-more-political-than-religious-sectarian-middle-east
http://www.cfr.org/peace-conflict-and-human-rights/sunni-shia-divide/p33176#!/
http://www.bbc.com/news/world-middle-east-16047709
http://time.com/3833333/ian-bremmer-europe-migrants-deaths/
http://www.bbc.com/news/world-europe-24636868
http://www.economist.com/blogs/graphicdetail/2015/05/graphics
http://berkleycenter.georgetown.edu/essays/syria-s-alawi-population

https://en.wikipedia.org/
http://www.nationsencyclopedia.com/
http://www.indexmundi.com/
http://www.made-in-syria.com/
http://looklex.com/
http://www.eritrea.be/
http://www.eritrean-embassy.se/
http://mali.pwnet.org/
http://www.journeymart.com/
http://islam.about.com/
http://www.religionfacts.com/
https://www.jewishvirtuallibrary.org/
http://www.patheos.com/
http://www.globalsecurity.org/
http://i-cias.com/
http://middleeast.about.com/
http://www.theismaili.org/
http://www.wikichristian.org/
http://www.mandaeanunion.com/
http://religions.findthedata.com/
http://www.bahai.org/
http://www.bbc.co.uk/religion/
http://hinduism.about.com/
http://www.sikhs.org/
https://www.britannica.com/
http://www.religioustolerance.org/
http://orthodoxwiki.org/
http://sor.cua.edu/

Kategórie: Články

Štítky: imigranti, islam, kresťanstvo, ľudské práva, migrácia, náboženstvo