Čoraz častejšie sledujem ako sa vyostrujú diskusie medzi ľuďmi na tému: Kto nosí darčeky na Vianoce. Respektíve kto by ich mal nosiť. Na začiatku treba povedať pravdu. Darčeky – aj tie vianočné, darujú jedni ľudia druhým. Rodičia deťom, manželia manželkám a opačne, a tak podobne. To je fakt, na ktorý netreba zabudnúť v každom momente tohto sporu. Ďalší fakt je tzv. vianočná mystika. Je to niečo, čo udržujeme hlavne pre deti. My, dospelí, sme raz v roku ochotní svojim deťom celkom otvorene a vedome klamať, ba dokonca ich presviedčať, že im darčeky doniesla nejaká neviditeľná bytosť, ktorá ich tým darčekom za niečo odmenila. To je spoločný rys väčšiny vianočných bytostí.
Vieme, že deti potrebujú fantastiku prežívania zázraku, hoci len vymysleného. Je to celkom v poriadku a každý vie, ako žiaria detské oči, keď sa pod vianočným stromčekom objavia z ničoho nič darčeky. Zázrak. Ozajstný, vianočný, detský. Problém je však keď niektorí dospelí zabudnú, že tu ide o deti. Keď nadobudnú dojem, že na Vianoce ide iba o Ježiša a jeho tradičné náboženstvo. Keď sa celému svetu snažia natĺcť do hláv, že my tu nechceme Cigáňov, moslimov, židov, homosexuálov….a pardon, to je mentálna výbava tých istých ľudí, len pri inej príležitosti.
Teda oprava. My tu nechceme žiadneho Deda Mráza ani Santa Clausa, my tu máme nášho Ježiška, čo nosí darčeky. Dobre, pozrime sa teda spoločne na Ježiška nosiaceho darčeky. Najprv ale preskúmajme jeho nenávideného soka, pravého amerického, „kokakolového“ Santa Clausa. Táto rozprávková postava má svoje reálne historické pozadie. Santa je historický mix skutočného sv. Mikuláša, ktorý rozdával darčeky a tzv. Vianočného otca (Santa), ktorý okrem toho, že rozdáva darčeky vie ešte aj čarovať. Býva niekde na severe. Každá kultúra, kde sa táto postavička, alebo jej podobná, objavuje tvrdí, že presné miesto je niekde inde. V konečnom dôsledku všetci poznáme Santa Clausa ako príjemného bradatého deduška, čo vo vianočnom čase chodí zázračným spôsobom odmeňovať dobré deti s použitím rôznych čarodejných techník.
Áno, a samozrejme prišiel rozdávať darčeky aj naším deťom len celkom nedávno, a preto to rozhodne nie je tradičný vianočný darčekonosič. Myslím si, že každé dieťa, ktoré si nájde nevysvetliteľným spôsobom darček pod vianočným stromčekom, zažíva vianočnú mystiku úplne rovnako, aj keď jeho darček priniesol Santa Claus. Koncept Ježiška nosiaceho darčeky naproti tomu pokrivkáva. Neexistujú žiadne biblické texty, v ktorých by Ježiš v čase svojich narodením obdarovával špeciálne deti. Tento koncept je rovnako vykonštruovaný ako Santa Claus od kokakoly, akurát podstatne skôr. Samotné Vianoce, ako je známe, nie sú dňom narodenia Krista, ale len dňom pripomienky jeho narodenia. Hlavne za účelom vytlačenia pôvodného pohanského sviatku Saturnálií, ktoré sa slávili v rovnakom období a boli veľmi populárne.
Kresťania akosi systematicky zabúdajú, že nevieme kedy sa presne Ježiš narodil a mnohí spájajú doslovne Vianoce s dátumom narodenia Ježiša Krista. Tento fakt dáva týmto sviatkom reálny historický rozmer, aj keď ide vlastne o obyčajné klamstvo. Zhruba v 4. storočí n.l. sa Vianoce dostali medzi cirkevné sviatky. Treba si uvedomiť, že Ježiško v tomto období stále nenosí žiadne darčeky. Saturnálie sú ten sviatok, ktorý dávno pre Vianocami bol sviatkom výnimočnej štedrosti a obdarovávania. Ak by som to mal povedať polopatisticky, darčeky na Vianoce sú staršie ako Ježiško. Rodoľubi, utápajúci sa v minulosti, by si teda mali uvedomiť, že tradične si na Vianoce dávali ľudia darčeky proste bez Ježiška.
Zistiť kedy začal Ježiško nosiť na našom území darčeky, bola naozaj fuška. Každému je jasné, že u nás na Vianoce nosí darčeky Ježiško, nikto už nevie prečo a už vôbec nie odkedy. Historicky nejasný vznik tradície malého Ježiška, ktorý nosí darčeky, siaha do 16. storočia k Martinovi Lutherovi. V rámci myšlienok reformácie a odmietania svätých, Luther zavrhol koncept sv. Mikuláša. Miesto toho vkladá do obdobia vianočných sviatkov novú postavu – Christkind. Je to dieťatko, anjelik s krídlami, rozdávajúci darčeky. Samozrejme, že netrvalo dlho a Christkind bolo stotožnené s Ježiškom. Významnú úlohu na zavrhnutí konceptu „Christkind“ na našom území mala aj protireformná rekatolizácia, ktorú realizovali Jezuiti.
Boj proti reformácii spôsobil bezmyšlienkovité prijatie myšlienky, že darčeky proste nosí Ježiško. Koncept Ježiška – darčekonosiča je veľmi problematický aj z hľadiska detskej predstavivosti a elementárnej logiky, ktorá je vlastná aj malým deťom. Obraz Santu, ktorý v čase, keď spíme alebo niekedy, keď pri stromčeku práve nie sme, sa nejako objaví vo svojom červenom kostýme, je celkom pochopiteľný aj malému dieťaťu. Má nekonečné vrece, vie sa pohybovať v čase a priestore… skrátka všetci sme hádam videli nejaký film o Santa Clausovi, samozrejme americký, ktorý vysvetľoval, ako to Santa všetko robí a stihne . Ale čo Ježiško? Samozrejme, tu sa dostávame k známej vete, „Hľa, tajomstvo viery.“ My nevieme. Nikto nám nič oficiálne nepovedal. Neexistuje žiadna bájka, ani rozprávka nič, čo by sme vedeli naivnému dieťaťu povedať. Doniesol ti to Ježiško! A hotovo, bodka.
Treba tomu veriť tak, ako tomu veríme my. Zbytočne sa netreba pýtať, lebo žiadne rozumné ani rozprávkové odpovede neexistujú. Aký bol ten Ježiško? Samozrejme si v dospelosti uvedomujeme, že je prinajmenšom čudné, že práve narodený Ježiško miesto papania mliečka odchádza rozdávať darčeky. Tak či onak vianočný mýtus o Ježiškovi rozdávajúcom darčeky je „uvarený“ z ničoho. Nie je o nič tradičnejší ako Santa Claus, je u nás akurát hlbšie zakorenený ako kultúrny import nemecky hovoriacich Jezuitov. Nechajme teda každému právo potešiť svojich blízkych spôsobom, akým kto uzná za vhodné. Nech sa už jedná o Ježiška, Deda Mráza, či Joulupokkiho zo severu. Urobme si poriadok vo vlastnej minulosti a prestaňme ohýbať pravdu, ako sa nám hodí. Častokrát potom vidíme, že najväčší zástancovia takzvaných „tradičných“ hodnôt sú aj tradične najväčší diletanti.
Kategórie: Názory
