Prinášame vám príhovor Mateja Makovického z Pochodu za odluku cirkví od štátu. Matej Makovický je stand-up komik zo Silných Rečí, Joke’s On You a Comedy Dungeon. Okrem stand-up comedy sa živí ako copywriter. Je tiež vyštudovaným sociológom na Masarykovej Univerzite v Brne, zapáleným metalistom a občasným žurnalistom.

Vraj pôjdem do pekla, lebo som nechodil na náboženstvo

Dobrý deň všetkým. Na úvod chcem len povedať, že bolo pre mňa veľmi náročné, pripraviť si túto reč. Toto je tretia verzia. Keď som tento prejav písal predtým, dvakrát mi vyšiel čistokrvný stand-up. A ak mi pár vtipov ostalo aj v tejto verzii, prosím, berte to tak, že to nie je osobné nechcem nikoho uraziť.

Humor je pre mňa spôsob, akým ventilujem frustráciu a aj o tom je predsa tento pochod. Sme frustrovaní a chceme si slobodne povedať, čo máme na srdci.

Taktiež sa chcem ospravedlniť, ak mi bude zle rozumieť, pretože som, samozrejme, pred týmto pochodom ochorel. Zatiaľ som nevylúčil hypotézu, že išlo o boží zásah.

Tak, ako väčšina Bratislavy, nie som z Bratislavy. Vyrastal som na dedine, na kraji Žiliny. Nie som z veriacej rodiny. Spolužiaci však boli. Bol som druhák alebo tretiak na základnej škole a nechodili som na náboženstvo, keď mi jedného dňa katechétka v škole povedala, že pôjdem do pekla, lebo nechodím na náboženstvo ako ostatní.

Dnes by som vám mohol dať zoznam zhruba 87 dôvodov, prečo by ma katechétka mala poslať do pekla, ale že som nechodil na náboženstvo, to tam nefiguruje. Dnes by to pre mňa bola banálna situácia, kedy by som sa zasmial, pustil si death metal do slúchadiel a kráčal ďalej. Lebo viem že aj keď som neveriaci, nie som horší, ako veriaci.

Ale ona poslala do pekla malé dieťa.

Cirkev chce diktovať spoločnosti morálku

Ako dieťa som nevedel, ako to funguje. Cítil som sa, že som horší, ako ostatní spolužiaci, že je so mnou nie je niečo v poriadku. Nebol to vôbec príjemný pocit. Prvýkrát v živote som sa cítil ako vyvrheľ.

Viem, že posledná vec, ktorú chcete v nedeľu popoludní počuť, je sociologická teória. Budem však krátky. Štát aj cirkev sú inštitúcie. Peter Berger a Thomas Luckmann popísali inštitúciu ako objektívnu sociálnu entitu, ktorá sa vyznačuje dvoma vecami: má svoju históriu a riadi, resp. ovplyvňuje ľudské jednanie.

Štát a katolícka cirkev sú z tohto hľadiska dve veľmi rozdielne inštitúcie. Najväčší rozdiel je, koho jednanie ovplyvňujú. Štát ovplyvňuje svojich občanov a ľudí, ktorí tu žijú. Slovenský zákon neovplyvní občanov v Brazílii. A ani to, že prešiel nový zákon v Nemecku na bežného Slováka nemá vplyv.

Ale cirkev neovplyvňuje iba jednanie svojich veriacich. Teraz citujem z Vatikánskej zmluvy:

“Svätá stolica garantuje, že Katolícka cirkev využije všetky vhodné prostriedky na mravné formovanie obyvateľov Slovenskej republiky v prospech spoločného dobra podľa princípov katolíckej náuky v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.”

Inak povedané “ak neporušíme slovenské zákony, môžeme vám hovoriť, čo je morálne správne a čo nie“. To už ovplyvňuje aj ľudí, ktorí sa slobodne rozhodli, že s katolíckou cirkvou nechcú mať nič spoločné. 

Katechétka, čo posielala malého Maťka do pekla vlastne konala v súlade s Vatikánskou zmluvou. Ona ma svojimi slovami nevylúčila zo sociálnej skupiny, ktorú predstavovala moja trieda. Ona iba použila “vhodné prostriedky na mravné formovanie v prospech spoločného dobra.” 

Štát a cirkev nemajú dôvod splývať

A to najmenšie, čo môžeme v takejto situácii požadovať je, že ak môže katolícka cirkev prekračovať hranice  a vykonávať takéto “mravné formovanie”, mal by štát môcť súdiť podľa svetských zákonov napríklad kňazov, ktorí sú podozriví z príliš intenzívneho “mravného formovania”.

Štát a cirkev nemajú dôvod splývať. Sú to predsa odlišné inštitúcie, nie spojené nádoby. Štát by mal byť pre všetkých obyvateľov, cirkev pre všetkých svojich veriacich.

A čo história? Že cirkev je tradícia? Iste. To ale nie je dostatočný argument. Tradíciou bolo aj to, že sa svietilo petrolejovými lampami. Kedysi to bol najlepší zdroj svetla. Dnes si ako štátny občan petrolejovou lampou môžem slobodne svietiť ďalej.

Ako veriaci mám právo veriť, že takto si svieti správny človek. Ale ak si to nemyslím, prečo by som mal dávať peniaze organizácii, ktorá propaguje petrolejové lampy ako jediný pravý zdroj svetla?

Transparentnosť a zmysel pre humor sú dve veci, ktoré katolíckej cirkvi značne chýbajú

Toľko moja sociologická chvíľka. Teraz vám ešte chcem povedať pár slov ako stand-up komik. Nie je to komplikovaná práca. Vyjdem na pódium a ak sa ľudia smejú, robím to správne. Občas niekoho urazím, občas prekročím hranicu, čo sa niektorým ľuďom páči a niektorým nie. Ale vždy na pódiu stojím sám za seba. Sú to moje slová, moje vtipy, moja zodpovednosť. Som transparentný a, ideálne, aj vtipný.

Transparentnosť a zmysel pre humor sú dve veci, ktoré katolíckej cirkvi značne chýbajú. Nevieme veľa o tom, čo patrí cirkvi a čo nie alebo o tom, koľko jej peňazí odkiaľ kam tečie. Štát zverejňuje aspoň zmluvy, poskytuje zo zákona informácie na vyžiadanie, a verejné obstarávanie je… sa snaží byť verejné.

A zmysel pre humor? Ak prekročím hranicu a urazím vás, môžete odísť, nikdy na mňa neprísť a napísať pod moje YouTube video, že som trápny a ešte k tomu plešatý.

Ak prekročí hranicu katolícka cirkev a prestáva sa venovať otázkam viery napríklad tým spôsobom, že urazí a poníži trans ľudí alebo ženy, ktoré chcú rozhodovať o svojom tele, tak si nemôžete vybrať, že ju nebudete podporovať.  

Ale ak urobíte niečo, čo katolíckym funkcionárom nie je po chuti, napríklad zorganizujete Pride pochod alebo zorganizujete metalový festival, ako sa to stalo v roku 2014, využije cirkev všetok svoj vplyv, ktorý jej garantuje štát na to, aby vám znepríjemnila deň. A pritom by na vyjadrenie postoja stačilo spraviť to, čo pri stand-upe. Nikdy neprísť a zanechať škaredý komentár na YouTube.

Cirkev je arogantná

Chcem len zopakovať – toto nie je kritika veriacich ľudí, ale kritika cirkvi ako organizácie. Ja ale, na rozdiel od pani katechétky, cirkev do pekla neposielam. Akurát mi vadí, že na organizáciu, ktorá propaguje ideu pokory, sa chová tak arogantne.

A nielen voči mne. Je arogantná aj voči štátu, keď Konferencia Biskupov Slovenska chce pripomienkovať zákony, keď pre kňazov platia právne normy len veľmi laxne a keď sa zástupcovia cirkvi nemusia triasť, či správne vyplnili daňové priznanie.

Cirkev ako organizácia je zvýhodnená. A tam, kde je niekto zvýhodnený, je vždy niekto znevýhodnený. Príde mi teda, že súčasná cirkev stojí proti mnohým právam. Proti právam žien, proti právam sexuálnych menšín či proti právu na slobodný prístup k informáciám. A ako taká kategoricky stojí proti tomu, čo považujem za kvalitný štát. 

Kategórie: Názory

Štítky: odluka cirkví od štátu, Pochod za odluku cirkvi od štátu